Mýty a fakty o biopalivách sa šíria touto krajinou... (21.11.2019)
 Kde je pravda? – pýtajú sa motoristi a zostávajú v rozpakoch. Podľa zákona, ktorý schválili v Národnej rade SR v októbri 2019, sa na Slovensku od 1. januára 2020 zvyšuje obsah biozložky v benzíne s oktánovým číslom 95 (Natural 95). A to zo 6 – 7 percent na 9 %, pričom jeho označenie bude E10. Od súčasného benzínu s označením E5 sa líši práve vyšším obsahom biozložky (bioetanolu).
Palivo E10 zavádzajú jednotlivé štáty Európskej únie aj na základe Európskej smernice pre kvalitu palív v kontexte riešenia enviromentálnych záväzkov štátov EU. Mne sa však zdá takéto urýchlené „nadbiehanie“ voči EU nenáležité, najmä vzhľadom na skutočnosť, že okolité štáty (Rakúsko, Česko, Poľsko) zvolili zdržanlivejší postoj. Výnimkou je iba Maďarsko, ktoré spoločne s nami a Litvou túto zmenu zavádza tiež od 1. januára 2020. Ale niektoré ďalšie krajiny EU sa zatiaľ neponáhľajú s uvedením benzínu E10. Spomeňme Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Severné Írsko, či Švédsko. Takže kde hľadať pravdu?
Expert na legislatívu v oblasti obnoviteľných zdrojov a zároveň konzultant Združenia pre výrobu a využitie biopalív (ZVVB) Ing. Radoslav Jonáš na stretnutí s novinármi argumentoval nasledovne: „Benzín E10 je štandardné palivo, nie je to žiadny experiment. Dnes sa v rámci EU používa v Bulharsku, Rumunsku, Estónsku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Belgicku, Luxembursku a Holandsku. Nedá sa tvrdiť, že benzín E10 môže poškodiť motor alebo palivovú sústavu starších automobilov, pretože na to neexistuje relevantný podklad.“
Ale na druhej strane nie je k dispozícii ani presvedčivý dôkaz, že benzín E10 nemôže poškodiť motor. To je ako keby sme tvrdili, že pitie kávy ohrozuje zdravie človeka, alebo na druhej strane, že je pre jeho zdravie prospešné. Jednoznačné dôkazy nejestvujú a preto je na mieste otázka: kto nahradí motoristovi škodu v prípade poškodenia motora vplyvom benzínu E10?
Vôbec nie je jednoznačne presvedčivý argument, že takýto benzín je neškodný, lebo vo svete ho používajú dlhé roky – v USA, či Kanade okolo 20 rokov, ale aj v Austrálii, na Novom Zélande, v Číne, Brazílii, Argentíne, Kolumbii, Venezuele, na Filipínach, v Indii, Thajsku... Všade tam totiž dodávajú automobilky vozidlá s motormi, ktoré sú určené práve pre palivá v danej lokalite. Iste ste už zaregistrovali, že napríklad japonský výrobca exportuje iné autá pre Európu a iné pre americký kontinent. Jednoducho povedané, motoru európskeho auta nebude chutiť ekologické palivo napríklad v Brazílii.
Radoslav Jonáš v debate s novinármi argumentoval, že „existujú obsiahle štúdie (napríklad Európskeho normalizačného ústavu), ktoré jednoznačne preukázali, že benzín E10 nemá negatívny vplyv na materiály, z ktorých sú vyrábané motory a palivové sústavy áut.“
Údajne nezaznamenali citeľný pokles výkonu, životnosti motora alebo spotreby. Žiaľ, nepodarilo sa nám zistiť, či to sledovali na vozidlách, ktoré sú v premávke 5, 10, 20 alebo 25 rokov. A pritom aj takéto staré vozidlá spĺňajú požiadavky technickej a emisnej kontroly.
Navyše, zostaňme realisti. Viacerí motoristi na Slovensku niežeby si nechceli kúpiť nové auto, ale nemôžu tak urobiť z finančných dôvodov. Teda jazdia na starších vozidlách – priemerný vek áut na Slovensku je približne 14 rokov – avšak s platnou technickou i emisnou kontrolou. Najnovší výmysel EU teda najviac škodí práve im – najzraniteľnejšej vrstve obyvateľov Slovenska. A práve preto by sme nemali hneď padať na kolená, keď si európski úradníci vymyslia nejakú smernicu pod pláštikom ochrany životného prostredia.
Paradoxne im neprekážajú emisie veľkých námorných lodí, ani množstvo obrovských lietadiel vo vzduchu, ba ani dymiace nákladné autá, či lesné stroje a podobne.
Mimochodom, dieselové palivo obsahuje „iba“ 7 % biozložky. Teda toľko ako súčasný benzín Natural 95 (E5).
Združenie pre výrobu a využitie biopalív sa venuje danej problematike 10 rokov a vedenie ZVVB je presvedčené, že biozložka v palivách so sebou nenesie žiadne riziká. Radoslav Jonáš zdôrazňuje, že je to najlacnejší a najefektívnejší známy spôsob, ako splniť enviromentálne záväzky. A dodáva: „Plodiny, ktoré sa používajú na výrobu biopalív – najmä kukurica a repka olejná – pestujú poľnohospodári na Slovensku približne na 6 % obrábanej pôdy, pričom asi 50 % produkcie repky olejnej a 30 % produkcie kukurice ide každý rok zo Slovenska na export.“
Nuž, nech je tak, či onak – Slovensko sa vonkoncom nemuselo vehementne hrnúť do prvého šíku, ale radšej si vlastnými silami overiť na starších autách, či im skutočne neuškodí zvýšenie percenta biozložky v palive. A až potom, v hraničnom termíne, pristúpiť na podmienky Európskej smernice. Tak ako to (možno?) urobia i v Rakúsku alebo Česku. Pretože biopalivá sú len jednou z ciest, ako prispieť k zníženiu emisií.
Ivan Václavík
|
