Hranica križovatky je vždy presne určená (18.05.2015)
 Na cestách sa stretávame s tým, že dopravná značka je umiestnená zbytočne ďaleko za obcou (napríklad v obci Studené na hlavnej trase z BA do Lehníc). Ale aj v Moste pri Bratislave a inde. Na tlačovke s predstaviteľmi policajného zboru sa konštatovalo, že je to po porade so zainteresovanými odborníkmi.
Avšak zdravý sedliacky rozum hovorí, že z hľadiska bezpečnej premávky je lepšie takéto prehľadné úseky riešiť v záverečných 100 - 150 metrov pred koncom obce značkou 70. Takto postupujú aj v Rakúsku, kde (myslím si) majú najlepšie riešené dopravné značenie v širokom okolí. Tam som si všimol aj to, že ak je 70-ka, tak ani skúsený šofér tam vyššou rýchlosťou nejazdí. Teda, že rýchlostný limit je reálny z hľadiska bezpečnej jazdy a situácie. U nás to tak nie je – naopak, dlhé metre pred tabuľou s označením konca obce, na území bez pohybu chodcov, stále platí 50-ka. A policajti tu radi postavia radar, aby inkasovali od motoristov, ktorí tu nikoho neohrozujú, lebo sa tam nikto nepohybuje.
 Na tento problém by nám mohli poskytnúť vysvetlenie hovorcovia príslušného krajského riaditeľstva Policajného zboru. Azda sa niektorí osmelia a vysvetlia, prečo to na Slovensku nemôže byť ako v Rakúsku...
Druhou, rovnako aktuálnou témou, súvisiacou s výmenou zvodidiel na niektorých úsekoch slovenských diaľnic, je ukončenie obmedzenia rýchlosti pri stavebných prácach. Napríklad na D1 sme si všimli, že v úsekoch, kde sa opravujú zvodidlá, chýba koniec obmedzenia rýchlosti. Paradoxne tam vzniká zmätočná situácia, keďže napríklad značenie za odpočívadlom Zeleneč v smere od Bratislavy ruší križovatka (príjazd z R1 od Trnavy). Teda obmedzenie rýchlosti prestáva platiť a približne v úseku 200 metrov by mal platiť rýchlostný limit 130 km/h; ku nedorozumeniam tam prichádza aj vzápätí, lebo krátko za príjazdom od Trnavy bola pri ceste značka s obmedzením rýchlosti na 60 km/h. Možno v čase vyjdenia tejto úvahy už bude všetko inak, no počas nedávnej jazdy po slovenských cestách, keď sme najazdili vyše tisíc kilometrov, nebola núdza o nedokonalé dopravné značenie.
 Ako to teda je? Kto v komisii, ktorá schvaľuje dočasné dopravné značenie, sleduje realitu po osadení značiek? Aby sme mali najpresnejšiu informáciu o tom, kde sa vlastne končí križovatka v netypickej dopravnej situácii, požiadali sme o vysvetlenie expertov Prezídia Policajného zboru SR. Vysvetlenie k tejto téme nám poskytla hovorkyňa PZ mjr. Ing. Denisa Baloghová. Uverejňujeme ho v plnom znení:
V zmysle § 2 ods. 2 písm. j) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8“) križovatkou je miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo spájajú a podľa písm. e) je hranicou križovatky miesto vyznačené vodorovnou dopravnou značkou „Priečna súvislá čiara“, „Priečna súvislá čiara so symbolom Daj prednosť v jazde!“ alebo „Priečna súvislá čiara s nápisom STOP“; kde takáto vodorovná dopravná značka nie je, hranicu križovatky tvorí kolmica na os vozovky v mieste, kde sa pre križovatku začína zakrivenie vozovky.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 13 vyhlášky č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení viacerých zákonov v znení neskorších predpisov, zákaz, obmedzenie alebo príkaz vyplývajúci z príslušnej zvislej dopravnej značky sa končí na vzdialenejšej hranici najbližšej križovatky, ak nie je skôr skončený inak.
 Miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo spájajú má viacero významov:
- Môže ísť o miesto, kde sa dve cesty pretínajú alebo spájajú jednoduchým a priamym spôsobom, takzvane úrovňovo, teda cesty sú v jednej rovine a ich vzájomné prepojenie je pod nejakým uhlom. Križovatka je tu ohraničená kolmicami na osi vozoviek v miestach, kde sa pre ňu začínajú zakrivenia jednotlivých vozoviek. Teda ak by vodič jazdiaci po vozovke vošiel za pomyselnú čiaru, kde jeden koniec tejto čiary sa dotýka osi vozovky a druhý koniec sa dotýka miesta, kde sa na vozovke začína zakrivenie vonkajšej hrany telesa cesty, pričom táto pomyselná čiara by tvorila kolmicu na os vozovky, vošiel by do križovatky.
- Križovatkami sú tiež takzvané okružné križovatky, kde sa spája viacero ciest do jednej cesty, ktorá nemá koniec a tvorí kruh. Tieto cesty spolu s kruhovou cestou, s ktorou sa spájajú, tvoria z pohľadu skončenia platnosti zákazu, príkazu alebo obmedzenia jednu križovatku. Teda ak vodič jazdí po kruhu v okružnej križovatke, jazdí v križovatke. Zákaz, obmedzenie alebo príkaz vyplývajúci z príslušnej zvislej dopravnej značky preňho skončí, až keď vyjde z kruhu jednou z pripojených ciest a prejde za hranicu križovatky.
 - Napokon sú križovatky takzvané mimoúrovňové, kde sa cesty križujú spôsobom, že jedna z ciest je v inej výškovej úrovni ako tá druhá, čo je prípad križovatky Trnava. Ide tu o križovanie dvoch ciest (diaľnica D1 a rýchlostná cesta R1), ktoré je zabezpečené pomocou vetiev križovatky, slúžiacich na bezpečné pripojenie alebo odpojenie z jednej cesty na druhú. Odpojením vetvy z priebežnej trasy cesty vzniká hranica križovatky. Za touto hranicou sa nachádza priestor križovatky. Vodič teda prechádza križovatkou až do miesta, kde sa križujúca cesta opäť pripojí s ďalšou vetvou na priebežnú cestu. Až za pripojením križujúcej cesty sa nachádza priestor za hranicou križovatky. Dá sa teda povedať, že v takomto prípade je križovatka ohraničená z jednej strany odpojením pomocnej vetvy od priebežnej cesty a z druhej strany v priamom smere napojením pomocnej vetvy na priebežnú cestu.
Kontroly dopravného značenia sú vykonávané zo strany polície pravidelne, avšak stáva sa, že najmä pri prenosnom dopravnom značení dochádza k posúvaniu dopravných značiek nesprávnym spôsobom, čo je zapríčinené nedbalosťou zo strany zhotoviteľa stavby, na ktorej sú dopravné značky použité. Použitie dopravných značiek a dopravných zariadení určuje v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) na diaľniciach a rýchlostných cestách Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a malo by byť v jeho záujme skontrolovať skutočný stav so stavom určeným, nakoľko ako cestný správny orgán má možnosti sankciami donútiť zodpovedné osoby dodržiavať podmienky vydaného určenia použitia dopravných značiek a dopravných zariadení.
Toľko vysvetlenie zo strany polície. Čierneho Petra teda zjavne drží ministerstvo dopravy, ale v konečnom dôsledku sa musí motorista domáhať svojej pravdy v dialógu s policajtom – hoci chybu v nejednom prípade urobil niekto tretí.
|
